Tameshigiri - úvod
Pridané 24.05.2012 10:43:00 Počet zobrazení 10161
Tameshigiri je japonské umenie rezania cieľového materiálu(Kanji) doslovne znamená "skúšobný rez" ( kun'yomi tameshi Giri). Táto prax bola propagovaná v období Edo (17. storočie) pre testovanie kvality japonských mečov a pokračuje v rôznych modifikáciách až do súčasnosti.
História
Počas obdobia Edo, len veľmi zruční šermiari boli tí vyvolení, ktorí smeli preukázať svoju zručnosť pri tameshigiri, čiže schopnosť meča sekať závisela len na jeho kvalite. Materiály používané na testovanie meča sa značne líšila. Používané boli Wara (zviazaná ryžová slama), Goza (horná vrstva rohože tatami), bambus a tenké oceľové plechy.
Navyše sa tameshigiri vykonávalo na mŕtvolách a zriedka aj popri popravách odsúdených zločincov. Seky ako Tabi-Gata (šikmý sek členka ) O-Kesa (šikmý sek s uhlopriečkou od ramena k protiľahlému bedrovému kĺbu) boli najčastejšie vykonávanými sekmi na mŕtvolách. Na niektorých originálnych starších mečoch je možné vidieť ešte dnes nápisy na kovovej časti v rukoväti (Tang), akým sekom bol meč testovaný.
Okrem špecifických sekov vykonávaných na mŕtvolách, sa používali tradičné seky, napr. šikmý sek zhora nadol (Kesa-Giri), šikmý zdola nahor (Kiri-veku alebo Gyaku-Kesa), horizontálny sek (Yoko alebo Tsuihei) a alebo priamy zhora nadol (Jodan-Giri, Happonme, Makki-Giri, Shinchoku-Giri Giri-alebo Dotton).
V modernej dobe sa prax tameshigiri začala zameriavať skôr na testovanie šermiarskych schopnosti, než na testovanie meča samotného. V terminológii sa preto môžeme stretnúť s výrazmi ako Shit (试 刀, testovanie meča) a Shizan (试 斩, test rezania), ktoré sú alternatívnou výslovnosťou jednotlivých znakov pre tameshigiri, tak aby sa dalo rozlišovať medzi historickou praxou testovania meča a súčasnou praxou testovania sekacích schopností šermiara.
Najčastejším materiálom na tameshigiri je v súčasnej dobe Goza alebo tatami "Omote" - špeciálne balená rolovaná rohož z rôznych druhov slamy, vertikálne umiestnená na špeciálny stojan(obr.).
Schopnosť šermiara sa potom testuje rýchlosťou, počtom zásahov na jednej rohoži, či schopnosťou rozseknúť viac rohoží v pohybe v čo najkratšom čase. Rohož môže byť namočená do vody čo jej pridáva na hustote a zvyšuje obtiažnosť seku. Táto hustota sa približuje hustote mäsa
.
Zelený bambus je používaný ako simulácia sekania kosti.
Obtiažnosť sekov je potom kombináciou tvrdosti cieľového materiálu, smeru zviazaných stebiel (horizontálny smer zvyšuje obtiažnosť), kvality meča, uhla čepele pri náraze a uhla výkyvu meča.
Pri rezaní slamy, ktorý je rolovaná vertikálne, najjednoduchším sekom je sek klesajúcej uhlopriečky. Uhol dopadu je približne 30 až 50 stupňov. Smer zhora nadol umožňuje zapojenie veľkého množstva svalov pri seku a zároveň využitie rotácie celého tela.
Ďalším v poradí obtiažnosti je šikmým sek zdola nahor, ktorý má rovnaký uhol, ale pôsobí proti gravitácii a používa trochu iné svaly a rotácie. Tretí v obtiažnosti je rovný rez smerom dolu. Obtiažnosť sa tu hodnotí zapojenosťou svalových skupín. Najťažším sekom je sek horizontálny (proti zvislému cieľu), ktorý je priamo kolmý k steblám slamy, z ktorých je tatami omote vyrobená.
Existuje rad šermiarov, ktorí sa v poslednej zapísali do knihy rekordov v oblasti tameshigiri, Toshishiro Obata drží rekord pre Kabuto Wario, alebo rezanie oceľovej prilby (Kabuto). Toshishiro Obata tiež drží Ioriken Battojutsu v rýchlosti rezania. Ide o rekord 10 sekov na 10 cieľov v priebehu troch kôl .Jeho časy sú 6,4, 6,4 a 6,7 sekundy.
Kým tatami Omote je veľmi často používaná na sekacie testy, pre jej relatívne finančnú náročnosť sa dnes sa používajú nekonvenčné ciele. Vzhľadom na finančnú nenáročnosť a dostupnosť sú to veľmi často napr. tekvica, vodný melón, vodou naplnené plastové fľaše, syntetické ciele alebo mokrá hlina.......
Nový komentár